Keď sa fenomenálneho Jaromíra Jágra, ktorý je víťazom Stanlyho pohára, majstrom sveta či olympijským víťazom, v NHL odohral tisíce zápasov a patrí medzi najlepších hokejistov sveta, pýtali, či bol niekto talentovanejší od neho, spomenul si na Petra Pinďára. Na hráča, ktorý mal oveľa viac talentu ako tí, čo sa presadili v najprestížnejšej NHL.
Na hráča, ktorý bol práve s Jágrom ťahúňom mládežníckej reprezentácie vtedajšieho Československa. So svojimi kariérami ale naložili rozdielne. Zatiaľ, čo Jágra pozná a uznáva ako legendu celý svet, Pinďára má za legendu michalovský fanúšik hokeja! „Keď to o mne napísal, tak asi mal pravdu,“ povedal v jednom z rozhovorov Peter Pinďár, ktorý následne k tomu už bez úsmevu dodal. „Boli sme rovnako dobrí, no on možno potreboval viac trénovať. Ja som bol vždy iný, nepripravoval som sa toľko, neraz som sa postavil na ľad po dvojtýždňovej pauze a dal som z fleku tri góly. Neviem, ako je to možné.“
Talent od boha, spomínajú bývalí spoluhráči
Pinďár je síce odchovancom košického hokeja, najviac si ho ale pamätajú práve Michalovčania. Pamätníci si dodnes pamätajú na jeho góly. Pamätajú si na zápas proti Senici, ktorý Michalovčania vyhrali 5:3. Pinďár dal vtedy všetkých päť gólov svojho tímu. „Pinďár – Senica 5:3,“ takýto nadpis bol na druhý deň v miestnych novinách. „Takého hokejistu som počas svojej kariéry nezažil. Stačilo mu dať puk na modrú a on už vedel, čo s ním,“ poznamenal na margo Pinďára Peter Tirpák, súčasný manažér HC 19 Humenné, ktorý s ním hrával aj v jednej päťke. Súčasný tréner juniorského výberu Michaloviec a asistent trénera v Humennom Ivan Boržík dodáva. „Bola pasia sledovať jeho hru. Dodnes si spomínam na zápasy s ním, ako vedel točiť so súperovými obranami a brankármi. Bol to jednoducho talent od boha. Keby nebolo tej nehody, určite by ešte veľakrát potešil michalovského fanúšika.“
Zamykali ho v rozhodcovskej miestnosti
Hokejová kariéra obrovského talentu zažívala ale aj viaceré sklamania. Brzdili ju časté porušenia životosprávy. Práve tie zrejme spôsobili, že Pinďár sa nepresadil v hokeji viac. „Peter Pinďár bol geniálnym hokejistom. Bol to jeden z najväčších talentov, s akými som pracoval,“ zaspomínal si na legendárnu devätnástku tréner Ján Faith, ktorý ho viedol tak v Košiciach, ako aj v Michalovciach. „Je škoda, že jeho kariéru brzdili časté porušenia životosprávy. Určite si ale miesto medzi michalovskými hokejovými legendami zaslúži,“ pokračuje Ján Faith. Ten dodnes spomína na niektoré historky s „Pinďom“. „Pamätám sa, že keď sme mali rozkorčuľovanie ráno pred zápasom, po ňom sme mu dali paplón a vankúš, a zamkli sme ho do rozhodcovskej miestnosti. On bol totiž schopný porušiť životosprávu aj pred zápasom. Nič to ale nemení na tom, že michalovskému hokeju výrazne pomohol a ako som povedal, miesto v sieni slávy si určite zaslúži. Fanúšik ho tu doslova miloval. Ľudia by mu dali všetko!“
Kariéru zastavil zdrogovaný debil
O legendárnej devätnástke sa hovorí dodnes. Na „Pinďa“ sa totiž zabúda iba ťažko. Fanúšikovia si pamätajú, aké kúsky stváral so súperovými obranami a brankármi. Pamätajú si, ako vyčkával na puk na modrej a keď ho dostal, bol nezastaviteľný. V 138 zápasoch zaznamenal 131 gólov, čo je skoro jeden presný zásah na zápas. A to sa jeho kariéra skončila v 28 rokoch, teda pre hokejistu v najlepšom čase. V apríli 2000 po jeho bodovo najlepšej sezóne v drese michalovskej Dukly ho v Košiciach na priechode pre chodcov zrazilo auto. Vodič z miesta priestupku ušiel. Ťažko zraneného Pinďára odviezli do nemocnice, kde strávil s prestávkami skoro celý rok. „Bol som v Košiciach na hádzanej, všetci vraveli, že som bol opitý, no ja som si nedal ani pivo. Zamyslený som vošiel na priechod pre chodcov a nejaký zdrogovaný debil ma na červenú prešiel. Na nič si nepamätám. V súdnoznaleckom posudku bolo napísané, že šiel 120-kou. Na moje šťastie, mal Volvo s nízkou kapotou, nabral ma, dolámal mi nohy a ponad čelné sklo som letel ďalších 30 metrov,“ opisuje tragickú udalosť Pinďár, ktorý minulý štvrtok oslávil 51. narodeniny.
Devätnástka pod strechou
Do osudovej nehody hrial srdcia michalovských fanúšikov, ktorí na neho doteraz nedajú dopustiť. Spomenulo si na neho aj vedenie Dukly. Pri jej návrate na štadión v januári 2018 to bol práve Pinďár, ktorý dostal poctu k úvodnému vhadzovaniu. Navyše, v apríli si pri otváraní siene slávy na neho spomenuli opäť. Veď čo by to bola za sieň slávy michalovského hokeja bez legendárnej devätnástky, ktorej dres visí pod strechou štadióna od roku 2018. „Pinďo“ prežil najlepšie roky svojej kariéry práve na Zemplíne, kde sa momentálne aj usadil. Nechýba na zápasoch Dukly, tešil sa spolu s fanúšikmi z postupu do extraligy a aj úspešnému účinkovaniu Dukly v nej. „Určite ma chlapci potešili. Vedel som, že v najvyššej súťaži nebudú iba do počtu a som o tom presvedčený, že tam strávia dlhý čas a budú tak robiť fanúšikovi radosť,“ poznamenáva legenda michalovského hokeja.
Spolu s ním vedenie Dukly Ingema vyvesilo pod strechu aj dres s číslom 24, s ktorým hrávala ďalšia legenda michalovského hokeja Richard Šechný. Ani on nebol rodeným Michalovčanom, no začínal tu s hokejom a s ním na Zemplíne, konkrétne v Humennom ako hrajúci tréner aj skončil. Aktuálne vedie druholigový Trebišov za postupom do prvej ligy. Okrem ich dresov sú pod strechou michalovského štadióny aj tri pripomínajúce víťazstvá v prvej lige v sezónach 1985/86, 2017/18, 2018/19, ako aj ten, čo pripomína bronz z extraligovej sezóny 2020/21. „Michalovský hokej mal viacero osobností a ja som rád, že môžem byť zaradený do Siene slávy medzi prvými. Pozerať sa na môj dres hore pod strechou je krásny pocit, a je to aj dôkaz, že som niečo pre michalovský hokej odviedol,” poznamenal Peter Pinďár.
