pondelok, 15 apríla, 2024
20.3 C
Kosice
ÚvodZaujímavostiPrvý jarný deň, jarná rovnodennosť

Prvý jarný deň, jarná rovnodennosť
P

Jarná rovnodennosť označuje okamih, keď Slnko prekročí nebeský rovník, pomyselnú čiaru na oblohe, ktorá vedie priamo nad zemským rovníkom. V tomto okamihu je Slnko priamo nad zemským rovníkom a dĺžka dňa a noci je na Zemi takmer rovnaká.

V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.

V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.

Jarnou rovnodennosťou na Severnom póle začína polročný deň – Slnko je tam stále nad obzorom a zapadne až 23. septembra. Celkom opačne je to na Južnom póle – v Antarktíde. V súčasnosti sa tam začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka.

Ľudovo sa deň jarnej rovnodennosti označuje ako prvý jarný deň. V našej krajine bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z nich, veľmi starým, ešte predkresťanským zvykom je vynášanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy. Predstavovala ju slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia nosili po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto vyženú choroby, ba aj smrť.

Tento zvyk sa chápal rozlične. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu. Väčšinou Morenu vynášali dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu. U nás sa zasa tento zvyk spája s prvým jarným dňom.

Od stredoveku nosili po slovenských dedinách figurínu ženy, zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec hodili do vody, alebo spálili. Verili, že tak vyženú z obce choroby, smrť, urýchlia odchod zimy. Najstarší doklad o tomto zvyku na území Slovenska je zo 16. storočia. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.

Podobné články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Kosice
clear sky
22.3 ° C
22.3 °
22.3 °
56 %
4.1kmh
0 %
Po
21 °
Ut
12 °
St
12 °
Št
8 °
Pi
9 °

Najnovšie správy

Zdravie, krása, energia

Čierne skládky

Lipová alej Kniežaťa Laborca

Posledné komentáre

%d blogerom sa páči toto: