piatok, 24 mája, 2024
18.8 C
Kosice
ÚvodKultúraNajlepšie albumy roka 2022 podľa slovenských hudobníkov

Najlepšie albumy roka 2022 podľa slovenských hudobníkov
<

Čo najlepšie sa urodilo v roku 2022 vo svete hudby?

Odchádzajúci rok sa niesol nielen v znamení návratu živých koncertov a festivalov, ale aj viacerých veľkých hudobných mien prostredníctvom nových nahrávok, či už išlo o popovú superstar Beyoncé, britskú kapelu Arctic Monkeys alebo rapera Kendricka Lamara.

Na hudobnú scénu tiež zavial svieži vietor v podobe viacerých kvalitných nových umelcov. Výborne hodnotené debutové nahrávky vydali napríklad oceňované britské duo Wet Leg a britská kapela Yard Act, pričom obe zoskupenia uvidíme budúci rok naživo aj na festivale Pohoda. Vody slovenskej hudobnej scény zasa rozvírili svojimi vydarenými EP nahrávkami nováčikovia Berlin Manson, Nina Kohout či Tamara Kramar.

Aké sú však najlepšie hudobné albumy roka 2022 podľa slovenských hudobníkov? Prečítajte si v našej ankete ich tipy na hudobné nahrávky, ktoré podľa nich určite stoja za vypočutie.

FVLCRVM – Pišta Kráľovič

Zo svetových albumov je mojím tipom Kai Whiston – Quiet As Kept, F.O.G. Nie je to album, ktorý by lámal rebríčky, ale pre mňa je to úplne super spojenie dobrých melodických liniek, divokého sound designu, skreslených beatov, ale aj atmosferických skladieb bez beatov. Asi všetko, čo som tento zdivený rok potreboval.

Zo slovenských je to pre mňa Berlin Manson – Život končí keď máš trinásť. Čakal som na toto EP tak trochu s obavami, lebo zvyčajne skladby, ktoré skvele fungujú naživo, sa nie vždy podarí pretlačiť s rovnakým nasadením na nahrávku. Mne sa to stalo už viackrát. V každom prípade, mám z tohto EP-čka rovnaké nutkanie krčiť nos, v dobrom, ako na koncertoch Berlin Manson. A, samozrejme, nemôžem zabudnúť na ich silný drzý odkaz.

Jerguš Oravec, kapela The Youniverse

Z tých mainstreamovejších ma veľmi zvukovo a hudobne zaujal Harry Styles a jeho album Harry’s House. Sledujem jeho úspešný rebranding už dlhšie a robí to celé veľmi dobre. Našiel svoj zvuk a je to jeden z mála popových umelcov dneška, ktorý sa dá počúvať a nie je otravný. Je to vkusné a nápadité a zároveň jednoducho popové, ale nie prvoplánové.

Z alternatívnejších ma zaujal Michael Rault. Tento rok mu vyšiel eponymný album a je parádny. Zvukovo sa pohybuje niekde podobne ako Jonathan Wilson alebo Wilco, a to mám veľmi rád.

V neposlednom rade vydal dva albumy aj môj nemecký obľúbenec Nils Frahm. Music For Animals je jeho ambientnejší počin, tiež mu vyšiel ešte remaster albumu starších nevydaných nahrávok s názvom Streichelfisch.

Nový album s názvom Player, Piano vydal aj Daniel Lanois, jeden z mojich najobľúbenejších producentov vôbec, robil napríklad Petera Gabriela, Boba Dylana a mnohých ďalších. Tiež super intímna atmosferická nahrávka, kde točil do pásu svoje krídlo spolu s jemnými drum machinami a delaymi. Parádne.

Nina Kohout

Kendrick Lamar svojím novým albumom Mr. Morale & The Big Steppers zasa a opäť nesklamal, ukazujúc ako geniálne sa dajú povedať vážne témy tým najhravejším a najvzrušujúcejším zvukovým jazykom.

Album Ants From Up There od Black Country, New Road bol prvým, ktorý som od tejto kapely počula, neskôr na Pohode aj naživo. Po jeho vypočutí som zostala bez slova, a tým najkrajším spôsobom roztrieštená na kusy. Album s prenádhernou zvukovou paletou a výnimočnou komunikáciou ľudského smútku.

Obe nahrávky držia mňa, ako poslucháčku, po celú dĺžku albumu na špičkách, neumožňujúc mi čokoľvek očakávať či predpokladať vopred, a to ma neskutočne baví. Okrem toho sú kompozične a zvukovo vynikajúco spracované predstavujúc naozaj jedinečné tituly na svetovej hudobnej scéne.

Jozef Vrabel, kapela Billy Barman

Rok 2022 priniesol viacero skvelých albumov, ale ak by som mal vybrať jeden, bude to novinka The Car od Arctic Monkeys. Jedna z posledných naozajstných rockových kapiel urobila zaujímavú otočku, ktorá je vlastne úplne logická. Stlačíte play a ozve sa kapela s orchestrom hrajúca pop/soul/funk s retro zvukom ako zo 70. rokov.

Toto je dospelá hudba vo všetkých aspektoch – zrelé texty, pomalšie tempá, nevtieravé melódie, nápadité viacvrstvové aranžmány. Vôbec nie ľahký album na viacero počutí, ktorý sa vám bude postupne otvárať s každou ďalšou sekundou strávenou pri ňom.

BULP – Samo Štefanec

Jeden z albumov, ktoré ma v roku 2022 zaujali, bol album Cherry od Daphni. Hoci má v sebe veľkú dávku inovatívnosti, jeho celková forma je postavená skôr na nerušenom flowe, ako na jednotlivých, príliš vyčnievajúcich skladbách. Väčšina skladieb je hnaná pravidelnými rytmami a album plynie viac menej nemeniacim sa tanečným tempom.

Tento album však krásne pracuje s nastolením plynulého toku energie a prenesie vás naprieč viacerými kultúrnymi vplyvmi, vynaliezavým samplovaním, prácou so syntezátormi, uvoľňujúcimi a euforickými momentmi. Funguje ako v klube, tak pri domácom počúvaní, a je to hlavne pre mňa taký „feel good“ album, ktorý mi viackrát počas hektického roku 2022 dodal pozitívne myšlienky. Moja obľúbená skladba sa volá Always There.

Andreas Imrich

Albumom roka 2022 je pre mňa určite Arctic Monkeys – The Car. Pesničku There’d Better Be A Mirrorball som počul asi miliónkrát a veľmi ma baví táto Alexova poloha á la James Bond s gitarou. Už predošlý album naznačoval, kam sa kapela bude uberať, a som veľmi rád, že na tejto ceste ostali. Je to monumentálne elegatné a tajomné dielo.

Veľmi sa mi ešte páči aj nový singel kapely The Blaze – Dreamer, a takisto ma ešte ku koncu roka príjemne prekvapila KFLAY a jej nový singel It’s been so long. Má podobnú náladu ako môj posledný singel Námestie, ktorý sa mi podarilo taktiež vydať tento rok.

Blame Your Genes – Lukáš Zdurienčík

Tento rok som z albumov počúval ako celok najviac zrejme Small World od skupiny Metronomy. Zo singlov mám z albumu najradšej asi Hold me tonight, kde im hosťujú Porridge Radio.

Small World je pravdepodobne najakustickejší a možno najmenej tanečný album od tejto kapely. Dosť často sú tu ako hlavné nástroje akustická gitara, prípadne piáno, a myslím si, že aj táto poloha im veľmi pristane. Z elektronických albumov ma najviac bavil asi Ultra Truth od Angličana Daniela Averyho.

Tomáš Sloboda, kapela Le Payaco

Tohtoročnú jar mi budú pripomínať Red Hot Chili Peppers s albumom Unlimited Love. Album vyšiel prvého apríla. Nepamätám si, že by som na štyroch stranách platne preskočil niektorý z trackov. Album znie, samozrejme, najlepšie z vinylu. Príjemná a pohodová muzika.

Štrnásteho októbra nás „redhoti“ prekvapili ešte jedným dvojalbumom: Return Of The Dream Canteen. Z tých dvoch dvojalbumov by síce mohol byť jeden vynikajúci dvojalbum, ale aj vďaka nim tu máme o niečo menej pesničkárskej melanchólie, ktorá sa v poslednom čase na nás akosi príliš valí z každej strany.

V júli som sa nechal uniesť hudbou dvadsaťosemročnej rodáčky z Denveru Kali Malone. Objavil som ju v roku 2019, keď som sa o nej prvýkrát dočítal v mesačníku Mojo. Vtedy vydávala svoj druhý album The Sacrificial Code. Jedným slovom nádhera. Začiatkom júla jej vyšiel v poradí tretí album Living Torch.

V októbri vyšiel album The Car kapely Arctic Monkeys. Pre túto kapelu mám slabosť. Od roku 2006, kedy vydali svoj debut, sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Najlepšie napĺňajú moju predstavu o tom, kam sa dá posunúť, keď máte talent a uchováte si slobodu v tvorbe. Alex Turner je pre mňa niekto ako „novodobý“ Bob Dylan. Možno trochu prehnané prirovnanie, ale každá nota a každé slovo je vždy na tom správnom mieste.

Udalosťou roka v muzikantskom svete bolo určite vydanie nanovo zmixovaného albumu, ktorý je v tej najvyššej hudobnej lige považovaný za „ten“ prelomový a najzásadneší album v pop music vôbec.

Týmto albumom sa zmenilo v hudbe a v hudobnom priemysle asi všetko. Je ním Revolver (Parlophone, Universal Music, 2022) od The Beatles. Po skladateľskej aj zvukovej stránke je tento album dôkazom, že 56 rokov v hudbe nehrá žiadnu rolu. V prípade The Beatles to platí dvojnásobne.

Veľmi rád by som vypichol niekoľko veľmi kvalitných slovenských albumov, ktoré si určite zaslúžia vašu pozornosť. Sú to také nenápadné klenoty. Drť – MinisterDarkness Positive – Pre vás, Tolstoys – Mirror Me, Richard Müller – Čierna labuť, biela vrana a Korben Dallas – Deti rýb.

Nina Marinová, kapela Nina Rosa

Anglický klavirista Kit Downes vydal tento rok so svojimi dlhoročnými hudobnými spolupútnikmi, basákom Petterom Eldhom a bubeníkom Jamesom Maddrenom, album Vermillion. Ak máte radi zvuk klasického jazzového tria a zároveň vás baví melodika Dvořáka alebo Janáčka, ktorých Downes uvádza ako jednu z inšpirácií, potom si trúfam tipnúť, že pre vás bude tento album takou hrejivou a upokojujúcou lahôdkou, tak ako pre mňa.

Etienne Sevet je francúzsky trúbkar tvoriaci pod menom The Bongo Hop. V tomto roku vydal nahrávku La Ňapa, ktorá vás aj v tomto počasí rozhodne nenechá chladnými. Energické afro-karibské groovy, prepracované dychové sekcie a za mikrofónom rozmanití hostia ako kolumbijská speváčka Nidia Góngora alebo dánski rapperi Dafuniks.

Jaromír Löffler mal v 60-tych rokoch slušne rozbehnutú hudobnú kariéru a je dosť možné, že by patril medzi známych československých spevákov svojej éry, ak by sa nerozhodol v tom čase emigrovať a jeho nahrávky neboli u nás zakázané. Po skoro 60-tich rokoch vydáva teraz vo vydavateľstve Memory Records novú nahrávku: Jaromír Löffler a Jeho Kapela.

LP so siedmimi pesničkami obsahuje aj prerábku pesničky Sugarman od Sixta Rodrigueza. So Sixtom ho spája prinajmenšom príbeh o kľukatej ceste k splneným hudobným snom. Tento rok vyšlo veľa skvelých nahrávok, ale ak neviete, ako znie hlas Jaroslava Löfflera, rozhodne tento album dávam do vašej pozornosti, poďakovania môžete posielať písomne aj v duchu.

Mesiace pred tragédiami na Zámockej, vydal Vec EP Zem a Vec, ktoré by mohlo byť aj reakciou na ne. Neprestáva ma udivovať, ako trefne, vecne a poeticky zároveň dokáže Vec pomenovať tiene nášho národa. Zo samplov zaznie Katarzia alebo Xavier Baumaxa a na klávesy Roland Kánik.

Michal Štofej, kapela Hudba z Marsu

Objavom roka je pre mňa mladé berlínske techno-punkové duo Brutalismus 3000. Speváčka má aj slovenské korene – je fascinujúce počúvať texty s jej lámanou slovenčinou používanou ako exotické korenie na medzinárodných pódiách. Zatiaľ vydali len single a EP Eros Massacre. Na popovej scéne ma najviac zaujal Nicky Youre, má len single, ale také milé a svieže, že ich dokážem počúvať aj hodinu dookola.

A keby som mal ozaj spomenúť aj LP album, tak je to Na​š​p​ú​ľ tlamu, bozkaj lamu!, bláznivý projekt od Mama Lama from Panama. Autor skladieb a spevák Mamlas Lamas ma oslovil, či by som mu pomohol s hudobnou produkciou. Bolo to niečo také iné a zábavné, že som neodolal a namočil som sa do tejto pestrej mozaiky detsko-vážnych úletov.

Jozef Rezník – zef, kapely Walter Schnitzelsson a Para

Jeden z najlepších albumov tohto roka vydal Ásgeir. Jeho nový album Time On My Hands je zasa trochu hlbší v elektronickej hudbe, ale zachoval si stále silný pesničkársky základ. Má jedinečný hlas, ktorý je v nahrávke veľmi jemný, a preto celý album pôsobí upokojujúco. Je to jeden z albumov, ktorý sa dá počúvať opakovane.

Ďalej sa mi páčili albumy BLK VINTAGE od BLK ODYSSY, Melt my eyez see your future od Danzela Curryho, Gemini rights od Stevea Lacyho či Now is od Rival Consoles.

Podobné články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Kosice
clear sky
20.4 ° C
22 °
19.3 °
58 %
5.1kmh
0 %
Pi
19 °
So
24 °
Ne
23 °
Po
24 °
Ut
22 °

Najnovšie správy

Zdravie, krása, energia

Čierne skládky

Lipová alej Kniežaťa Laborca

Posledné komentáre

%d blogerom sa páči toto: