Kto zaplatí za nové odpadové povinnosti? Ak sa nič nezmení, často to bude obecná pokladnica. Samosprávy upozorňujú, že štát im pridáva úlohy, no nevytvára podmienky, aby ich zvládli.

Mechanicko-biologická úprava predraží celý reťazec

Mechanicko-biologická úprava (MBÚ) je ďalší technologický krok medzi zberom odpadu a jeho konečným spracovaním či zneškodnením. Cenu pre obce podľa ZMOS neurčí len samotná úprava. Rozhodovať budú aj vzdialenosť, na ktorú sa odpad vozí, dostupnosť zariadení, spôsob naloženia s tým, čo z úpravy vyjde, a úroveň triedeného zberu. Združenie podporuje znižovanie skládkovania. Zároveň tvrdí, že nové povinnosti musia mať pravidlá, ktorým rozumejú obce a ktoré sa dajú v praxi splniť.

Riziko výhrevnosti

Samosprávy vidia najväčší problém vo výhrevnosti upraveného odpadu. Podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 382/2018 Z. z., ktorá sa v tomto znení uplatní od 1. januára 2027, platí limit pre výstup z úpravy zmesového odpadu aj pre objemný odpad, ktorý sa má ukladať na príslušnú skládku. Výhrevnosť v sušine nesmie presiahnuť 6,5 MJ/kg.

Samotný prechod odpadu cez MBÚ teda nestačí. Ak výstup limit nespĺňa, treba zabezpečiť jeho ďalšie zákonné spracovanie. To podľa ZMOS zvýši nároky na dopravu a spracovateľské kapacity a môže predražiť službu.

Poplatok má strop, rozdiel doplatí obec

Zákon č. 582/2004 Z. z. určuje hornú sadzbu paušálneho miestneho poplatku za komunálne odpady na 0,20 eura za osobu a kalendárny deň. V roku 2027 to predstavuje 73 eur na osobu za rok. Ide len o limit paušálneho poplatku, nie o jednotný strop pre všetky systémy, v ktorých sa platí podľa množstva odpadu.

Ak oprávnené náklady v obci presiahnu príjmy z poplatkov, rozdiel hradí obecný rozpočet. Peniaze potom chýbajú pri ďalších službách.

Každý ôsmy poplatník dlhuje

Financovanie komplikujú aj neplatiči. ZMOS v októbri 2026 získalo 522 dotazníkových odpovedí o evidencii a vymáhaní pohľadávok. Na porovnanie bolo použiteľných 499 z nich. Obce v nich evidovali 712 478 poplatníkov, z toho 81 877 s nedoplatkom, čo je približne 11,5 %. Aspoň jedného dlžníka uviedlo 400 z týchto 499 obcí.

Údaje platia k 31. decembru 2025, zahŕňajú aj staršie dlhy a nejde o celoslovenskú štatistiku.

Odpadová služba musí fungovať aj vtedy, keď niekto neplatí. Výpadky podľa ZMOS zaťažujú rozpočty samospráv a nepriamo aj tých, ktorí platia riadne. Združenie preto žiada jednoduchšie a účinnejšie vymáhanie nedoplatkov. Zároveň treba rozlišovať medzi dlhodobým neplnením povinností a ľuďmi, ktorí sú v skutočnej sociálnej núdzi.

Čo samosprávy žiadajú

ZMOS adresuje požiadavky dvom ministerstvám:

  • Ministerstvo životného prostredia: bezodkladne spresniť vykonávacie a metodické podmienky MBÚ, urgentne prehodnotiť pravidlá výhrevnosti podľa vyhlášky č. 382/2018 Z. z. a vyriešiť dostupnosť kapacít na zákonné spracovanie výstupov.
  • Ministerstvo financií: rokovať o primeranom nastavení zákonných limitov a podmienok miestnych poplatkov a prijať systémové opatrenia na účinnejšie vymáhanie nedoplatkov.

Združenie zdôrazňuje, že mu nejde o automatické zvyšovanie poplatkov. Chce, aby boli nové environmentálne povinnosti technicky vykonateľné, finančne udržateľné a spravodlivé voči obyvateľom. Ak štát mení pravidlá, musí podľa neho vytvoriť aj reálne podmienky na ich splnenie, bez ohrozenia ostatných základných verejných služieb miest a obcí.

Čísla v kocke

  • od 1. 1. 2027: limit výhrevnosti 6,5 MJ/kg sušiny
  • horná sadzba paušálneho poplatku: 0,20 eura na osobu a deň (73 eur ročne)
  • 712 478 poplatníkov v dotazníku, z toho 81 877 dlžníkov (približne 11,5 %)
  • 522 odpovedí obcí, 499 použiteľných na porovnanie